
DLP: prečo je na prvom mieste klasifikácia dát
Čo je DLP? Data loss prevention je softvér, ktorý rozpozná citlivé dáta pri odchode z organizácie a potom to zaznamená, upozorní používateľa alebo akciu zablokuje. Funguje až vtedy, keď ste rozhodli, čo je citlivé. Preto projekt DLP nezačína pravidlami, ale klasifikáciou dát: štyri označenia a dohoda o tom, kto ich prideľuje.
DLP je určené na chyby a nepozornosť: e-mail nesprávnemu adresátovi, odkaz na zdieľanie otvorený pre každého. Nezastaví útočníka, ktorý je už vo vnútri.
Bez klasifikácie dát DLP rozpozná len čísla, napríklad rodné číslo alebo IBAN. Štyri označenia, predvolené označenie a automatické označenia podľa priečinka ho naučia rozpoznať aj ponuku alebo zmluvu.
Začnite zaznamenávaním, potom upozorňujte a až potom blokujte, a to len pre najvyššie označenie. Ak zablokujete hneď prvý deň, do mesiaca sa pravidlo vypne.
Čo je DLP a čo nezastaví
DLP sleduje dáta v pohybe: prílohu poslanú e-mailom mimo organizácie, súbor zverejnený odkazom na zdieľanie, priečinok skopírovaný na USB kľúč, text vložený do webového formulára. Ak softvér rozpozná niečo citlivé, vykoná akciu, ktorú ste vopred nastavili: len zaznamená, upozorní používateľa alebo akciu zastaví.
Deje sa to na troch miestach a produkt málokedy pokrýva všetky tri rovnako dobre:
- Na zariadení (endpoint): kopírovanie na USB, tlač, nahrávanie cez prehliadač, vkladanie do inej aplikácie.
- V e-maile a cloude: Exchange, OneDrive, SharePoint a Teams, pri niektorých produktoch aj ďalšie cloudové služby.
- V sieti: prevádzka odchádzajúca cez proxy alebo firewall. To je najstaršia forma a pri práci z domu najslabšia, lebo prevádzka cez kanceláriu vôbec nejde.
Čo DLP nerobí: nezastaví útočníka, ktorý je už vo vnútri. Niekto s ukradnutými administrátorskými právami pravidlá vypne alebo použije cestu, ktorú nikto nesleduje. DLP je určené na chyby a nepozornosť a v tom je dobré. Proti vlámaniu treba iné opatrenia: viacfaktorové overenie, oprávnenia podľa roly a niekoho, kto sleduje dianie.
Najprv klasifikácia dát: štyri označenia stačia
DLP musí vedieť, čo hľadá. Môže hľadať podľa vzoru, reťazca, ktorý vyzerá ako rodné číslo alebo IBAN, alebo podľa označenia: značky pripojenej k samotnému dokumentu, ktorá ho sprevádza pri kopírovaní či posielaní e-mailom. Vzory zachytia časť. Označenia umožňujú, aby pravidlo fungovalo aj pre ponuku, zmluvu alebo návrh, ktoré neobsahujú žiadne rozpoznateľné číslo.
Klasifikácia dát znamená dohodnúť si tieto označenia. Pokušenie je vytvoriť ich sedem. Nerobte to: kolega, ktorý má pri každom dokumente vyberať medzi „dôverné“ a „interne dôverné“, vyberie to, čo je prvé. Funguje štyri:
- Verejné: môže ísť von bez škody. Web, brožúra, zverejnená tlačová správa.
- Interné: predvolené pre takmer všetko. Únik nie je katastrofa, ale je nepríjemný.
- Dôverné: mimo svojho okruhu spôsobuje škodu. Údaje o zákazníkoch, personálne spisy, ponuky, zmluvy, finančné čísla pred zverejnením.
- Prísne dôverné: malý, menovite určený súbor. Plány akvizícií, zdravotné údaje, osobitné kategórie osobných údajov, trezor hesiel. Tu môže DLP blokovať.
Každé označenie opíšte príkladmi z vlastnej organizácie, nie definíciou. „Všetko, z čoho vidno plat kolegu“ sa číta rýchlejšie než „dáta s vysokou úrovňou dôvernosti“. Norma ISO/IEC 27001 v prílohe A vyžaduje klasifikáciu informácií (5.12) aj ich označovanie (5.13) a osobitne uvádza predchádzanie úniku dát (8.12). Ak pracujete s utajovanými skutočnosťami, pre túto prácu platia vlastné pravidlá štátu; vaše štyri označenia stoja popri nich.
Kto prideľuje označenie
Klasifikácia, ktorú nikto nepoužíva, je dokument v priečinku. Označenie sa na súbory dostáva tromi spôsobmi a potrebujete všetky tri.
- Predvolené označenie. Každý nový dokument dostane „Interné“, pokiaľ niekto nevyberie inak. Pokryje to naraz väčšinu dát a používateľa to nič nestojí.
- Používateľ v momente, keď to záleží. Povinné označovanie každého súboru je priveľa. Krátke zdôvodnenie pri znížení označenia je presne dosť.
- Automaticky podľa umiestnenia alebo obsahu. Priečinok, kanál v Teams alebo web SharePoint dostane označenie a všetko v ňom ho zdedí. Navyše môže softvér navrhnúť alebo nastaviť označenie podľa vzoru: dokument plný čísel účtov alebo rodných čísel sa stane „Dôverným“.
Rozhodnite, kto môže označenie znížiť. Zvýšiť ho môže ktokoľvek. Zníženie z „Prísne dôverné“ patrí vlastníkovi a zaznamenáva sa. Tam sa skrýva únik, ktorý nikto nechce: súbor, ktorý sa nakrátko dostal na „Interné“, lebo inak by nešiel k účtovníkovi.
V Microsoft 365 sa tieto označenia volajú citlivostné označenia a spolu s politikami DLP sú v Microsoft Purview. Ktoré funkcie máte, napríklad automatické označovanie alebo DLP priamo na zariadení, závisí od licencie. Overte si to skôr, než vypracujete plán, ktorý stojí na funkcii, ktorú nemáte.
Zavedenie politiky DLP: zaznamenať, upozorniť, blokovať
Najrýchlejší spôsob, ako DLP zlyhá, je blokovať od prvého dňa. Už v prvom týždni uviaznu nákup, mzdy aj účtovník a do mesiaca je pravidlo vypnuté. Postupujte v troch krokoch.
- Len zaznamenávať. Niekoľko týždňov v testovacom režime: pravidlá bežia, nikto si nič nevšimne a vy vidíte, ako často sa spúšťajú, u koho a pri ktorých súboroch. Vtedy zistíte, že dodávateľ dostáva každý týždeň zoznam plný čísel účtov a že je to jednoducho súčasť práce.
- Upozorniť s možnosťou pokračovať. Používateľ uvidí tip politiky („táto správa obsahuje dôverné údaje a ide na externú adresu“) a môže po krátkom zdôvodnení pokračovať. Zdôvodnenia si prečítajte: ukážu, kde je pravidlo príliš široké alebo kde je chybný proces.
- Blokovať pre úzky súbor. Až keď počet upozornení klesne na úroveň, ktorú človek zvládne sledovať, a len pre najvyššie označenie alebo niekoľko jasných vzorov. Pri všetkom ostatnom zostáva koncovým bodom upozornenie, a to nie je nedostatok.
Začnite dvoma-tromi pravidlami, nie šablónami, ktoré produkt dodáva. Sú písané pre všetky krajiny a odvetvia naraz a vo vašej organizácii sa spúšťajú pri veciach, na ktorých nezáleží.
Kadiaľ dáta skutočne unikajú
Skôr než napíšete pravidlá, pozrite sa, kadiaľ dáta naozaj odchádzajú. V malej a strednej organizácii sú to zvyčajne tých istých päť ciest:
- E-mail nesprávnemu adresátovi, často cez automatické dopĺňanie adries. Upozornenie pri externej adrese v kombinácii s dôverným označením zachytí veľa takýchto prípadov.
- Odkazy na zdieľanie otvorené pre každého. „Ktokoľvek s odkazom“ ako predvolené nastavenie je najčastejšia tichá cesta. Nastavte predvolenie na ľudí vo vašej organizácii alebo konkrétnych ľudí.
- Osobné cloudové úložisko a súkromný e-mail, zvyčajne z dobrého dôvodu: súbor bol príliš veľký alebo z domu nefungoval. To vypovedá niečo o vašich vlastných nástrojoch.
- USB kľúče a tlačiarne. Menej než kedysi, ale stále je to cesta, keď niekto odchádza.
- Vkladanie do nástrojov AI a prekladačov. Najnovšia a najhoršie viditeľná cesta, lebo ide o okno prehliadača, nie o súbor. Týka sa všetkého, čo nespravujete.
Dve z týchto piatich, odkazy na zdieľanie a port USB, sa lepšie riešia nastavením než pravidlom DLP. To je najrýchlejší zisk v celej téme.
Ako zabrániť tomu, aby DLP zastavilo prácu
DLP zasahuje do každodennej práce ľudí, ktorí oň nepožiadali. Či prežije, závisí menej od technológie než od troch dohôd.
- Každé pravidlo má vlastníka mimo IT. Niekto z personalistiky pre údaje zamestnancov, niekto z financií pre čísla účtov. O výnimkách rozhodujú oni, nie administrátor, ktorý má práve službu.
- Výnimky majú postup a dátum konca. Účtovník, mzdová kancelária a poisťovateľ dostanú trvalú výnimku na svoju doménu, zaznamenanú a každoročne prehodnocovanú. Výnimka bez dátumu konca je po dvoch rokoch diera.
- Niekto upozornenia číta. Pravidlo, ktoré sa spustí stovky ráz týždenne a nikto sa naň nepozrie, zamestnancov naučí len to, že preklikávanie patrí k práci.
A vopred vysvetlite, čo sa deje a prečo. DLP kontroluje obsah e-mailov a súborov; zamestnanci majú vedieť, že to robí, kde je hranica a kto upozornenia vidí. Pri monitorovaní zamestnancov treba dbať na transparentnosť podľa GDPR a v prípade vysokého rizika aj na posúdenie vplyvu na ochranu údajov. Urobte to pred spustením pravidiel, nie po ňom.
Kde naša práca končí
Čo robíme. Technickú časť: nastavenie označení v Microsoft 365 alebo v produkte, ktorý už máte, predvolené a automatické označenia podľa priečinka alebo webu, politiky DLP v testovacom režime a potom podľa krokov vyššie a zhrnutie upozornení tak, aby mohol vlastník pravidla rozhodnúť. Tiež nastavenia, ktoré pravidlo robia zbytočným, ako odkazy na zdieľanie a externý prístup, a to, čo obmedzuje škodu, ak sa predsa niečo pokazí: šifrovanie a oprávnenia podľa roly. Sme certifikovaní podľa ISO/IEC 27001 a používame to sami u seba.
Čo nerobíme. Nerozhodujeme, ktoré dáta vašej organizácie sú dôverné; to je vaše rozhodnutie a pomáhame ho premeniť na označenia. Nie sme právnici ani zodpovedná osoba: či ide o osobitnú kategóriu osobných údajov podľa GDPR, či je použitie DLP voči zamestnancom zákonné a čo im oznámiť, musí posúdiť niekto kvalifikovaný. A nehodnotíme jednotlivých zamestnancov: upozornenie ukazuje, ktoré pravidlo sa spustilo, a ďalej ho rieši niekto z vašej organizácie. Čo robiť, keď niečo predsa uniklo, popisujeme v ďalších článkoch o kybernetickej bezpečnosti.
Otázky, ktoré dostávame
Päť najčastejších.
Čo je DLP?
DLP je skratka pre data loss prevention: softvér, ktorý rozpozná citlivé dáta pri odchode z organizácie cez e-mail, cloud, USB alebo prehliadač a potom ich zaznamená, upozorní alebo zablokuje. Citlivosť rozpoznáva podľa vzoru, napríklad rodného čísla, alebo podľa označenia pripojeného k dokumentu. Je určené na chyby a nepozornosť, nie na zastavenie útočníka, ktorý je už vo vnútri.
Čo je klasifikácia dát?
Dohoda o malom počte označení, ktoré ukazujú, aké citlivé informácie sú, a o tom, kto ich prideľuje. Zvyčajne stačia štyri: verejné, interné, dôverné a prísne dôverné. Každé označenie opíšte príkladmi z vlastnej organizácie, lebo abstraktnú definíciu nikto nečíta.
Čo je politika DLP?
Pravidlo, ktoré určuje, čo DLP hľadá, kde a čo urobí, keď to nájde: napríklad dôverné dokumenty odosielané na externú adresu spustia upozornenie a prísne dôverné sa zablokujú. Každú politiku spustite najprv v testovacom režime, aby ste videli, čo by zachytila, kým niekoho zastaví.
Je DLP súčasťou Microsoft 365?
Áno, v Microsoft Purview spolu s citlivostnými označeniami. Ktoré časti máte, napríklad automatické označovanie alebo DLP priamo na zariadení, závisí od licencie. Overte si to skôr, než vypracujete plán, ktorý stojí na funkcii, ktorú nemáte.
Rozhodujete, ktoré naše dáta sú dôverné?
Nie. Ktoré dáta sú dôverné, je rozhodnutie vašej organizácie a či ide o osobitnú kategóriu osobných údajov podľa GDPR, je právne posúdenie. Označenia a pravidlá nastavíme technicky a upozornenia zhrnieme. Nie sme právnici ani zodpovedná osoba a nehodnotíme jednotlivých zamestnancov.
Súvisiace témy
S čím sa DLP spája.
Vyberieme spolu vaše prvé tri pravidlá DLP?
Pravidlá spustíme niekoľko týždňov v testovacom režime a ukážeme vám, čo zachytia, u koho a prečo. Potom sa rozhodnete, aké označenia potrebujete a čo sa smie blokovať.
Praktické IT znalosti vo vašej e-mailovej schránke
Nové návody o správe, bezpečnosti a pracovných staniciach, písané ľuďmi, ktorí túto prácu robia. Žiadne obchodné reči a odhlásiť sa môžete jedným kliknutím.