
Digitálna suverenita (digital sovereignty): čo v skutočnosti znamená
Digital sovereignty, po slovensky digitálna suverenita, je odnedávna v každom verejnom obstarávaní a takmer každý ňou myslí niečo iné. Tu je, čo sa pod tým skrýva: čo suverenita je, prečo na ňu nestačí európske dátové centrum a aké máte v skutočnosti možnosti.
Suverenita je kontrola: môcť určovať, čo sa deje s vašimi dátami a systémami, a môcť to určovať aj vtedy, keď sa okolnosti zmenia. Digitálna suverenita je to isté, použité na to, kde dáta sú, aká technika je pod nimi a kto ju obsluhuje.
Dátová rezidencia nie je to isté. Tá hovorí, kde sú dáta, nie kto sa k nim dostane. Poskytovateľ podliehajúci americkému právu mu podlieha aj vtedy, keď je disk vo Frankfurte: CLOUD Act z roku 2018 sa týka kontroly nad dátami, nie ich poštového smerovacieho čísla.
Nie je to vypínač, ale škála. Úplnú nezávislosť takmer žiadna organizácia nepotrebuje a takmer žiadna si ju nemôže dovoliť. Potrebujete vedieť, kde je vaša závislosť, a vedieť v prípade potreby odísť.
Čo suverenita je a čo nie
Suverenita v jadre znamená kontrolu: právo a schopnosť sám určovať, čo sa stane, bez toho, aby o tom mohol nad vašou hlavou rozhodnúť niekto iný. V štátovede ide o krajinu. Digitálna suverenita je ten istý pojem, použitý na vaše informačné systémy.
Pre organizáciu sa rozpadá na tri otázky a oplatí sa klásť ich oddelene:
- Kto sa dostane k vašim dátam? Nielen kto smie, ale kto sa k nim technicky a právne dostať môže, aj bez toho, aby ste si to všimli.
- Kto rozhoduje o tom, či vaša technika bude fungovať ďalej? Nepredĺžená licencia, ukončená služba, zdvojnásobená cena: to všetko sú rozhodnutia niekoho iného, ktoré sa dotýkajú vašej prevádzky.
- Viete odísť? A nie teoreticky. Viete to preukázať v lehote, ktorú prežijete?
Čo to nie je: sebestačnosť. Všetko si postaviť a spravovať sám je rozumná voľba takmer pre nikoho a ani neprináša suverenitu; závislosť len presunie na dvoch ľudí, ktorí tomu rozumejú. Suverenita nie je o menšom outsourcingu, ale o outsourcingu, pri ktorom vidíte východ.
Prečo európske dátové centrum nestačí
Na tomto mieste väčšina rozhovorov uviazne a práve na ňom záleží.
Americký CLOUD Act z roku 2018 ustanovuje, že americké úrady môžu poskytovateľa podliehajúceho americkej jurisdikcii zaviazať, aby vydal dáta, ktoré má vo svojej moci, bez ohľadu na to, v ktorej krajine fyzicky sú. Zákon teda vychádza z kontroly nad dátami, nie z ich polohy. Európske dátové centrum amerického materského podniku na tom samo osebe nič nemení.
Navrch prichádza európska strana. Súdny dvor EÚ vo veci Schrems II v roku 2020 zrušil Privacy Shield; od roku 2023 platí nové rozhodnutie o primeranosti pre prenos do Spojených štátov. Prenos ním je možný, ale otázku jurisdikcie nerieši: upravuje, za akých podmienok môžu dáta prekročiť hranicu, nie kto si ich v zahraničí môže nárokovať.
Veľkí poskytovatelia na to dnes odpovedajú variantmi s európskou právnickou osobou, európskym personálom a správou, ktorá neopúšťa kontinent. Nie sú prázdne (kontrolu skutočne presúvajú), ale nie sú ani zadarmo a nie sú všade dostupné a presné podmienky sa líšia podľa poskytovateľa a služby. Prečítajte si ich a skôr, než na nich postavíte riešenie, ukážte ich právnikovi. Sme IT firma, nie advokátska kancelária: vieme vám ukázať, kde technika beží a čo sa dá presunúť, nie to, čo si o tom pomyslí súd. Viac o tejto možnosti je na stránke o suverénnom cloude.
Tri vrstvy, v ktorých závislosť sedí
V praxi je užitočné pozerať sa na suverenitu po vrstvách, lebo náklady aj možnosti sa medzi nimi veľmi líšia.
- Dáta. Kde sú, kto spravuje kľúče, ktorými sú zašifrované, a kde sú zálohy. Je to najlacnejšia vrstva na riešenie a zvyčajne aj najdôležitejšia.
- Technika. Beží vaša aplikácia na niečom, čo beží aj inde, alebo na službe, ktorá existuje len na jednom mieste? Databáza v kontajneri sa presťahuje. Služba, ktorá existuje len u jedného poskytovateľa, sa nepresťahuje, tú postavíte znova.
- Prevádzka. Kto sa prihlasuje na správu, z ktorej krajiny a akému právu podlieha firma, ktorá to robí. Táto vrstva sa zabúda najčastejšie a pri incidente je relevantná ako prvá.
Tieto tri sa nehýbu spolu. Dáta môžete mať v Európe a správa môže prebiehať z iného kontinentu, a môžete mať úplne európskeho poskytovateľa so softvérom, od ktorého sa nikdy neodpútate. Kto suverenitu berie ako jedno zaškrtávacie políčko, zaškrtne vrstvu, ktorá sa riešila najľahšie.
Čo o tom naozaj hovoria predpisy
Na legislatívu sa pri požiadavkách na suverenitu odvoláva veľa ľudí. Toto v nej je a tu sa končí.
GDPR kladie požiadavky na prenos mimo Európskeho hospodárskeho priestoru a na to, čo dohodnete so sprostredkovateľmi. Nevyžaduje európskeho poskytovateľa; vyžaduje, aby ste vedeli vysvetliť, kam dáta idú a na akom základe.
NIS2, na Slovensku premietnutá do zákona o kybernetickej bezpečnosti, žiada riadenie rizík v dodávateľskom reťazci a zodpovednosť za to výslovne kladie na vedenie. Ani to nie je požiadavka na suverenitu, ale núti vás to spísať, ktorý dodávateľ prináša aké riziko, a presne touto inventúrou táto téma začína.
DORA platí od januára 2025 pre finančné subjekty a ide najďalej: tie musia mať stratégiu odchodu pri kritických poskytovateľoch IKT služieb a výslovne posudzovať koncentračné riziko. V súčasnosti je to zákonná požiadavka, ktorá má k tejto téme najbližšie.
Európske nariadenie o dátach (Data Act) sa uplatňuje od septembra 2025 a zaväzuje poskytovateľov umožniť zmenu namiesto jej zmluvného sťažovania; poplatky, ktoré si za to môžu účtovať, majú postupne zaniknúť. Pre túto tému je to najužitočnejší vývoj posledných rokov. Podrobnosti sú v článku o zmene poskytovateľa cloudu.
Na európskej certifikačnej schéme pre cloud sa pracuje už roky a úroveň, na ktorej by mali platiť požiadavky na suverenitu, je presne tá časť, na ktorej sa to stále zasekáva. Nerátajte s tým, že bude hotová vo chvíli, keď si budete musieť vybrať.
Čo s tým robiť v praxi
Tu je rebrík, od lacného po drahé. Väčšina organizácií sa nedostane ďalej než po prvé tri priečky a zvyčajne je to presne dosť.
- Spíšte, kde čo je. Ktorá služba, ktorý poskytovateľ, ktorá krajina, aké právo a čo sa zastaví, keď vypadne. Stojí to jedno popoludnie a je to jediný krok, ktorý potrebujete tak či tak, pre NIS2, pre poisťovňu aj pre seba.
- Dajte zálohy niekam inam. K inému poskytovateľovi, do inej jurisdikcie, zapísané nemenne. Táto priečka prináša najviac za vynaložené peniaze: chráni pred výpadkom poskytovateľa, pred ransomvérom aj pred nezaplatenou faktúrou. Ako to zariaďujeme, opisujeme pri disaster recovery.
- Spravujte vlastné kľúče, kde sa to dá. Šifrovanie kľúčmi, ktoré držíte vy, obmedzuje, čo môže poskytovateľ ukázať, ak ho o to požiadajú. Vedzte však, čo kupujete: pri mnohých službách musí kľúč prejsť pamäťou poskytovateľa, aby sa s ním dalo pracovať, a vtedy je ochrana procedurálna, nie matematická.
- Otestujte východ. Plán odchodu, ktorý sa nikdy nevykonal, je dokument, nie plán. Raz do roka obnovte prostredie u inej firmy a zmerajte, ako dlho to trvá. Takmer nikto to nerobí a takmer každý, kto to robí, na niečo narazí.
- Presuňte, čo sa presunúť dá. Až tu prichádzajú do úvahy suverénne varianty, európski poskytovatelia alebo vlastný hardvér, keď stoja prvé štyri priečky a rozhodnutie aj tak padne týmto smerom.
Patrí sem aj opačná otázka: kedy to netreba. Ak nespracúvate osobitné kategórie osobných údajov, nepodliehate NIS2 ani DORA a žiadni zákazníci to nevyžadujú, stačí prvá priečka a ostatné štyri sú peniaze, ktoré prinesú viac inde. Povieme vám to aj vtedy, keď by nám to ubralo prácu.
Otázky, ktoré na túto tému dostávame
Otázky, ktoré prichádzajú najčastejšie, keď je táto téma na stole.
Čo presne je digitálna suverenita?
Kontrola nad vlastnými informačnými systémami: možnosť určovať, kto sa dostane k vašim dátam, či vaša technika bude ďalej fungovať a či môžete odísť, keď budete chcieť. Nie je to stav, ktorý zapnete alebo vypnete, ale škála, na ktorej si pri každom systéme volíte pozíciu. Pre väčšinu organizácií nie je táto pozícia na krajnom konci a ani nemusí byť.
Naše dáta sú v európskom dátovom centre. Sme teda suverénni?
Nie automaticky. Dátová rezidencia hovorí, kde dáta sú; suverenita hovorí, kto o nich rozhoduje. Americký CLOUD Act vychádza z kontroly nad dátami, nie z miesta, kde ležia, takže poskytovateľ podliehajúci americkej jurisdikcii jej podlieha aj s diskom vo Frankfurte. Európske dátové centrum tým nestráca zmysel, pre latenciu, GDPR a niektorých odberateľov sa počíta, ale na túto otázku neodpovedá.
Máme teda odísť z Microsoft 365?
Takmer nikdy a určite nie ako prvý krok. Náklady na takú zmenu sú vysoké a prínos malý, kým máte zálohy u toho istého poskytovateľa a nikto nikdy nenacvičil obnovu. Začnite inventúrou a zálohou mimo poskytovateľa, tie pokryjú väčšinu skutočného rizika. Ak sa potom ukáže, že existuje tvrdá požiadavka zákazníka alebo regulátora, máte čas ju splniť poriadne, a nie v panike.
Čo o tom hovorí NIS2?
NIS2, na Slovensku premietnutá do zákona o kybernetickej bezpečnosti, nevyžaduje európskeho poskytovateľa ani suverénny cloud. Vyžaduje riadenie rizík v dodávateľskom reťazci: musíte vedieť, ktorí dodávatelia sú kritickí, aké riziko prinášajú a čo urobíte, keď niektorý vypadne, a zodpovednosť za to výslovne nesie vedenie. V praxi je to tá istá inventúra, ktorou sa začína tento článok.
Kde sa to u nás rieši
Služby a články, pod ktoré táto téma patrí.
Viete, kde teraz stojíte?
Inventúra je práca na jedno popoludnie a prinesie prehľad, ktorý pre NIS2 aj tak potrebujete. Potom budete vedieť, ktoré priečky rebríka sa vám oplatia.
Praktické IT znalosti vo vašej e-mailovej schránke
Nové návody o správe, bezpečnosti a pracovných staniciach, písané ľuďmi, ktorí túto prácu robia. Žiadne obchodné reči a odhlásiť sa môžete jedným kliknutím.